Obec Kolbasov

leží 26 km od okresného mesta Snina v Bukovských vrchoch v NP Poloniny v nadmorskej výške 312 m.n.m. v strede obce, obklopená horami – masívom pohoria Nastaz a Malého Bukovca. Nadmorská výška v chotári je od 295  do 792 m.n.m. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1548. Jej názov sa menil a obec bola známa ako Kolbasa, Kolbazo, neskôr ako Kolbaso (1773), Kolbásow (1808), Kolbasov (1927); po maďarsky Kolbaszó, Végaszó. Obec patrila panstvu Humenné, v 17. storočí panstvu Stropkov, neskoršie paulínom z Trebišova. Koncom 18. storočia prevzala majetky komora a v roku 1830 gréckokatolícke biskupstvo v Prešove.

V roku 1720 mala obec mlyn a 8 domácností, v roku 1787 mala 34 domov a 184 obyvateľov, v roku 1828 mala 40 domov a 300 obyvateľov. Zaoberali sa pastierstvom, pracovali v rozľahlých lesoch a odchádzali na sezónne práce. Po roku 1918 tu boli naďalej tradičné zamestnania a pracovali na miestnej parnej píle. 

V rokoch 1939-44 bola obec pripojená k Ma­ďarsku. Ozbrojená banda (pravdepodobne Banderovci) tu 6. 12. 1945 zavraždili 11 Židov. Na budove obecného úradu je pamätná tabuľa, ktorá pripomína túto smutnú udalosť. Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci. Časť obyvateľov pracovala v okolitých priemyselných závodoch. Z pamiatok sa v obci nachádza neobarokový gréckokatolícky chrám Troch Svätiteľov z roku 1880, vojenský cintorín z 1. sv. vojny, židovský cintorín s cca 10 náhrobnými kameňmi a drevená zvonica pri cerkvi. 

V minulosti tu bola prípojka úzkokoľajky z Uliča, ktorá slúžila na prepravu pošty, dreva ale aj osôb a zlepšila spojenie Uličskej doliny s Veľkým Berezným a Užhorodom.

– v roku 1880 žilo v obci 260 obyvateľov z toho 224 bolo gréckokatolíkov a 36 židov.

– v roku 1910 celkový počet obyvateľov bol 372, kde gréckokatolíkov bolo 333, rímskokatolíkov 1 a židov 38.

– v roku 1941 celkový počet obyvateľov bol 584, gréckokatolíkov bolo 504, rímskokatolíkov 36, reformovaných 3, židov 34 a nezistených 7.

– v roku 2011 celkový počet obyvateľov bol 90

– aktuálny počet obyvateľov v roku 2020 je 67

V súčasnosti v obci žije menej než 70 obyvateľov. Skoro všetci sú Rusíni no niekotrí sa z rôznych dôvodov hlásia k slovenskej národnosti. Obyvateľstvo Uličskej doliny spolu s Kolbasovom (prakticky celá oblasť od rieky Cirocha na východ) patrí k Rusínom – Bojkom (alebo Bojko-Lemkom), u nás nazývanými aj „Pujďaci“ – v reči sa často používa „u“ namiesto typického „i“. Prízvuk je dynamický.

V katastri obce sa nachádza aj prírodná rezervácia Bzaná, ktorá predstavuje súbor druhotných lúčnych a kroviskových ekosystémov, typických pre kultúrnu krajinu Bukovských vrchov. Taktiež prírodná rezervácia Uličská Ostrá ktorej predmetom ochrany je ochrana súboru prirodzených lesných spoločenstiev, ktoré sa vyvinuli na malom území vplyvom jeho inverznej polohy v zaklesnutom meandri Uličky. Je tu výskyt významných druhov rastlín – skopólia kranská, čemerica purpurová, telekia ozdobná, razivka smradľavá.